25. november je Medzinárodným dňom eliminácie násilia páchaného na ženách. Napriek osvete je medzi nami stále veľa žien, ktoré sú jeho obeťou. O tom, ako nájsť cestu z pekla sme sa porozprávali s PhDr. Andreou Tóthovou, ktorá už 14 rokov podáva pomocnú ruku tým, ktoré to potrebujú.
Založili ste Mydláreň Tamara, kde spolu s klientkami Azylového domu Tamara vyrábate mydlá. Ešte predtým ste vyrábali iné výrobky. Prečo práve mydielka?
S našimi klientkami sme v terapeutickej dielni počas nášho už 14-ročného pôsobenia skúšali vyrábať rôzne druhy výrobkov, ktoré by dokázali vyrobiť aj tie najmenej zručné. Začínali sme s papierovými košíkmi, skladali sme tašky a kabelky z časopisov, maľovali sme na svietniky zo skla, vyrábali sme sviečky. Podstatné bolo zapojiť ich do spoločnej činnosti, čím sa zabránilo ich izolácii. Zároveň sa pri tejto kreatívnej činnosti dokázali odpútať od tráum, ktoré zažili a udržať si pracovné návyky. Tieto výrobky sme predávali na rôznych trhoch alebo dobročinných akciách a výťažkom z nich sme sa snažili vylepšiť nami poskytované služby klientkám a ich deťom. Nakoniec sme sa rozhodli skúsiť výrobu bylinkových mydiel. O tieto výrobky bol veľký záujem, takže sme našu výrobu rozšírili aj založením Mydlárne Tamara, v ktorej môžu svoje zručnosti využiť aj naše klientky, preklenúť tak obdobie kým sa uplatnia na pracovnom trhu a zároveň si tak finančne prilepšiť.
Z čoho sa Vaše mydielka vyrábajú?
Mydielka sa vyrábajú z mydlovej hmoty s vysokým obsahom glycerínu, ktorý ruky hydratuje a prídavkom olivového oleja, kozieho mlieka alebo bambuckého masla. Do hmoty sa pridávajú prírodné ingrediencie ako bylinky, kvety, prírodné silice, kozmetické íly a pílingové ingrediencie ako mak, káva, ovsené vločky, zrniečka z jahôd, mandľové kôstky, santalové drevo.
Kde všade si môžeme Vaše produkty zakúpiť?
Naše produkty si môžete zakúpiť cez internetový predaj, ponuku mydiel si môžete pozrieť na našej webovej stránke www.mydlatamara.sk alebo www.paradoo.sk/mydla. Stále predajné miesta máme v Trnave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre a Seredi. Takisto sa zúčastňujeme rôznych predajných podujatí ako napríklad Trnavský rínek, predajné trhy na Nádvorí v Trnave a podobne.
Práca v mydlárni pomáha týraným ženám psychicky aj finančne. Ako to funguje?
Klientky, ktoré k nám prichádzajú sú poznačené mnohými traumami, ktoré prežili. Často majú psychické problémy aj nepriaznivú finančnú situáciu, nakoľko sú to často matky na materskej dovolenke alebo nezamestnané ženy na rôznych sociálnych dávkach. Preto sa im snažíme pomôcť aj prácou v našej mydlárni aby sa pri tejto kreatívnej činnosti odpútali od tráum, ktoré prežívajú, aby si udržali aj pracovné návyky a nezostávali v izolácii. Za hodiny odpracované v mydlárni sa im odrátava z platieb za poskytované sociálne služby v našom azylovom dome.
Ponúkate útočisko týraným ženám, poskytujete im poradenstvo ale aj ubytovanie. Ako dlho môžu u Vás ostať a ako im pomáhate počas pobytu v azylovom dome?
Klientky môžu u nás zostať maximálne jeden rok od príchodu do zariadenia. Podmienkou je však, aby boli ochotné a nápomocné riešiť svoju nepriaznivú situáciu. V tom im pomáhajú sociálne pracovníčky a to sociálnym poradenstvom, spisovaním rôznych návrhov a podaní na súdy a úrady, sprostredkovaním stretnutí s odborníkmi v ostatných pomáhajúcich profesiách, radami pri starostlivosti a výchove detí, morálnou podporou.
Skúste nám priblížiť bežný deň v azylovom dome. Ako trávia čas klientky počas pracovného týždňa?
Klientky v azylovom dome trávia bežný deň ako aj iné ženy. Pokiaľ sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, tak deň prevažne trávia starostlivosťou o svoje deti, varia, upratujú, venujú sa deťom a chodia na vychádzky. Ak sú zamestnané, chodia do práce a deti do školy alebo škôlky. Žijú bežný život, iba sa musia podriadiť určitým pravidlám domáceho poriadku azylového domu, zapájajú sa do prác v terapeutickej dielni, zúčastňujú sa komunitných stretnutí, na ktorých sa riešia spoločne problémy komunity a popritom všetkom riešia svoju nepriaznivú situáciu.
Predpokladám že s Vašimi klientkami ste v kontakte aj potom, ako opustia azylový dom. Darí sa im začleniť do normálneho života?
S niektorými klientkami sme v kontakte aj keď opustia azylový dom. Niekedy sa samy po čase ozvú, zatelefonujú alebo aj prídu na návštevu porozprávať ako sa im darí. Občas si na nás spomenú na sviatky a pošlú aspoň SMS, čo nás veľmi poteší, lebo to je určitý druh spätnej väzby pre nás za poskytnutú pomoc a dodáva nám to silu do ďalšej práce. Vtedy si povieme, že predsa má naša práca zmysel, že sme pomohli aspoň niektorým, aj keď sa nedá všetkým. Niektorým klientkám sa podarí začleniť do normálneho života a viesť samostatný život aj bez násilného partnera, nájsť si prácu, samostatné bývanie. Ale sú aj také, ktoré nezvládnu ten tlak z riešenia nepriaznivej situácie alebo neschopnosť finančne zabezpečiť seba a svoje deti a radšej sa vrátia k svojmu partnerovi aj keď je predpoklad, že násilie bude pokračovať.
Spomeniete si na príbeh s dobrým koncom, ktorý Vás obzvlášť chytil za srdce?
Jeden taký príbeh z dobrým koncom je o mamičke s dvomi malými deťmi, ktorá k nám prišla vo veľmi ťažkej situácii. Musela bojovať o vrátenie dieťaťa, ktoré jej bolo odobraté, do svojej starostlivosti a vyriešiť si aj finančné podlžnosti a iné vážne problémy. Všetko sa jej s našou pomocou podarilo vyriešiť, nakoniec si našla aj dobrého partnera, ktorý bol ochotný postarať sa o ňu aj jej dve deti, našla si prácu, vydala sa a žije usporiadaný život. Stretli sme sa po niekoľkých rokoch. Bola rada, že nás vidí, ďakovala za pomoc, spomínala na pobyt u nás s vďakou a dokonca nás objala. Bolo vidieť, že je spokojná so životom.
Ako môžeme my ako laici rozoznať násilie v domácnosti napríklad u našich priateľov, susedov, známych?
Niekedy je to veľmi ťažké, hlavne ak sa jedná o psychické násilie lebo násilníci sú veľmi rafinovaní, snažia sa svoju násilnú povahu pred cudzími ľuďmi skrývať. Často pôsobia pred ostatnými ľuďmi ako príjemní a pozorní partneri, hrajú dve role jednu doma a druhú na verejnosti. Násilie skoro vždy prebieha v súkromí domova, za zatvorenými dverami, bez svedkov. Niekedy sa však násilná povaha nechtiac prezradí aj pred priateľmi alebo blízkymi ľuďmi. Napríklad muž ženu stále napomína, kritizuje, chce mať pod kontrolou všetko, čo robí alebo povie, snaží sa ju stále manipulovať a organizovať jej celý život. Ona mu zo strachu na všetko prikývne, nejde s ním do slovného konfliktu, hrá tiež rolu milujúcej manželky, pôsobí napäto, je stále v strehu, nikdy ho nekritizuje, ospravedlňuje jeho správanie a chyby, vo všetkom sa mu prispôsobuje, spoločné aktivity vykonávajú iba tie, ktoré sa páčia jemu a podobne.
Väčšina žien si neprizná alebo dokonca ani neuvedomuje, že je obeťou násilia. Predstavme si ale situáciu, v ktorej sa môže ocitnúť každý z nás. Kolegyňa sa nám zdôverí, že partner ju bije, ako by sme sa mali zachovať?
Je potrebné aby o svojom probléme s niekým hovorila, aby si ho nenechávala pre seba. Už to je dobrý signál, že sa rozhodla to povedať svojej kolegyni, alebo priateľke. Je to zároveň aj výstraha, že situácia je už pre ňu neúnosná. Lebo zo začiatku sa snažia mnohé obete domáceho násilia, násilie zakrývať, alebo ho bagatelizovať, nechcú si ho pripustiť, majú tendenciu ho ospravedlňovať, poprípade z toho viniť seba. Takže ak sa na Vás obráti, je treba ju vypočuť, poskytnúť jej morálnu aj psychickú podporu, ubezpečiť ju, že sa na vás môže spoľahnúť, že jej kedykoľvek pomôžete. Ak by sa násilie vyhrotilo aj do fyzického útoku, dohodnite sa s ňou, ako vám to môže dať vedieť, poprípade si dohovorte nejaké dohodnuté znamenie, slovo, ktoré použije ak bude s vami telefonovať v prítomnosti násilníka, aby ste mohli privolať pomoc alebo políciu. Ubezpečte ju, ak je to vo vašich možnostiach, že môže k vám prísť dočasne bývať, ak by musela utiecť z domu v krajnej situácii. Ak to nie je vo vašich možnostiach, poučte ju, že sa môže obrátiť o pomoc na krízové centrum alebo azylový dom v jej okolí, poprípade na národnú linku pomoci obetiam domáceho násilia, ktorí jej môžu poskytnúť poradenstvo, ale aj dočasný útulok, a iné druhy pomoci pri riešení krízovej situácie. Treba ju tiež poučiť, aby mala v nejakej taške zbalené najnutnejšie veci, doklady a iné dôležité listiny, aby si ju mohla zobrať so sebou, ak by musela urýchlene v čase násilného útoku opustiť spoločné bývanie, poprípade môže mať túto tašku uschovanú u Vás, aby sa nemusela báť odhalenia zo strany násilníka. Dôležité je, aby vedela, že v násilnom vzťahu nemusí zotrvávať, že môže odísť a tak ochrániť seba aj deti, ktoré môžu byť druhotnými obeťami násilia.
Lucia Minárová